Rád by som sa ešte vyjadril k rozsudku špecializovaného súdu, ktorý odsúdil Mariana Kotlebu, predsedu ĽSNS, na štyri a pol roka väzenia nepodmienečne za, stručne povedané, podporu fašizmu. Niekoľko poznámok:
1. Myslím si o tom dve veci. Po prvé, Kotleba mal byť potrestaný. Po druhé, jeho trest mi pripadá v dnešnej dobe ako nemiestne vysoký.
2. Prečo mal byť potrestaný? O Kotlebovi sa rozprávajú aj veci, ktoré nesedia. Ale fakt je, že so symbolikou „1488“ to prehnal. Je to naozaj symbolika, ktorú používajú ako dorozumievajúci prostriedok ctitelia Adolfa Hitlera. Možno Kotleba nie je presvedčeným fašistom, ale v takom prípade je aspoň cynikom, ktorý chcel získať hlasy fašistov. Jeho zapieranie na súde bolo trápne a nemám dôvod sa ho zastávať. Hitler napáchal obrovské tragédie a s tým sa nežartuje. A keďže sú na to paragrafy, ( a pripomínam, že voči ktorým nikto nenamieta), bol odsúdený.
3. Ale domnieval som sa, že rozsudok nebude tak vysoký , a možno iba podmienečný. Kladiem si totiž otázku, či je nebezpečenstvo fašizmu tak veľké, ako sa o tom hovorí. Veď ak naša civilizácia k niečomu smeruje, tak je to stále viac a viac do ľavicového extrémizmu.4. Porovnajme význam skutku politického outsidera Kotlebu s významom skutkom, ktorý urobil v roku 2018 najmocnejší muž EÚ, predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker. V roku 2018 uplynulo dvesto rokov od narodenia Karla Marxa. Ako si ho pripomenuli bývalé komunistické krajiny v Európe? Výročie ich nechalo chladnými. A ako to bolo v západnej Európe? V Marxovom rodisku Trevír odhalili jeho sochu, dar od Čínskej ľudovej republiky. A na konferencii Jean Claude Juncker Marxa obhajoval. Označoval ho za kreatívneho filozofa a vyslovil neuveriteľné tvrdenie: „Marx nie je zodpovedný za zločiny, za ktoré zodpovedajú jeho údajní dedičia.“Ale veď neodmysliteľnou súčasťou Marxovej filozofie bola teória triedneho boja. Táto sa pretavila v praxi do obrovského prenasledovania miliónov ľudí na základe ich príslušnosti k „reakčným“ triedam. V Marxových dielach nájdeme množstvo výrokov o potrebe revolučného teroru. Reakčné triedy zmiznú nie samy od seba, ale budú „zlikvidované“. Ako napísal v Neue Rheinische Zeitung v roku 1848:„Existuje jediný spôsob, ako možno skrátiť a zjednodušiť … vražedné muky starej spoločnosti a krvavý zrod novej spoločnosti, a tou je revolučný teror.“ V Komunistickom manifeste Marx píše, že ciele v ňom stanovené možno dosiahnuť len „násilným zvrhnutím všetkých existujúcich spoločenských pomerov“. Podľa Marxa výsledkom víťazného triedneho boja bude nevyhnutne systém diktatúry proletariátu, ktorá triedy odstráni. Pruskej vláde sa vyhrážal v roku 1949: „Sme nemilosrdní … Až príde náš čas, nebudeme svoj terorizmus skrývať.“ Rozposielal po Nemecku „Akčný plán“, v ktorom vyzýval k násiliu. Podporoval politické atentáty.
Nie, Lenin, Stalin, Mao a ďalší neboli Marxovými „údajnými“ dedičmi. Boli to Marxovi pozorní žiaci. Uskutočnili všetko, čo Marx požadoval. Revolučný teror, nemilosrdnosť, násilné zvrhnutie existujúcich spoločenských pomerov, diktatúru, likvidáciu reakčných tried.A keď jeden z najvýznamnejších politikov EÚ obhajuje otca komunistickej ideológie, ktorá nás dlávila štyridsať rokov, my mlčíme. Preto odsúdenie outsidera Kotlebu až takým víťazstvom nie je.
4. Nedávno som tu písal, ako naši futbalisti pokľakli, aby si uctili hnutie Black Lives Matter (BLM). Znovu pripomeniem, že BLM založili americké černošské aktivistky Patrisse Cullors, Alicia Garza a Opal Tometi. Ich myšlienkový svet charakterizuje vyškolená marxistka Cullors, ktorá hovorí, že uznáva aj Lenina a Mao Ce-Tunga. A robí to verejne, nekóduje to ustráchane do nejakých číselných symbolov ako Kotleba. Po vojne štyridsať rokov Amerika zadržiavala svetové komunistické nebezpečenstvo, teda súdruhov Lenina a Maa. A Lenin so svojimi žiakmi, aj s Maom, zavraždili teda podstatne viac ľudí ako zakódovaný Hitler. A dnes sú ctitelia Lenina a MAA v Amerike celebritami prvého rangu.
5. Paragrafy máme i na propagáciu komunizmu. Iste, Kotleba je na Slovensku, Juncker v Bruseli a BLM v Amerike. Ale vplyv Ameriky a západnej Európy na nás je veľký, čo je tam, preniká aj k nám. Niečo sa na nás valí a my si len zakrývame oči. Preto, keď sa pozerám na kauzu Kotlebu, pýtam sa, či riešime naozaj tie najpodstatnejšie veci.
zdroj: https://www.facebook.com/vladimir.palko.3/posts/10221247997702509
a na záver trefný komentár:
Teodor Križka: Ak sa trestajú hlúposti, stávajú sa beztrestnými zločiny.