včera sa Judita Laššákova odprezentovala v rádiu Frontinus.
https://www.facebook.com/lassakova.sk/posts/pfbid0A6awkLhrLCrZgh7E1azTChsZUaAjKSVDFxGWQDZPbR1NhXiyU3BFuY4WqrQjzLsMl
Z EÚ ani za boha bohového …všetci sú zlí, len Fico je dobrý….v skratke tam bolo toto, 26 krát som sa snažil dovolať a poslal som dve otázky mailom no márne… neprečítali, nedovolal som sa .
koniec skráteného hlásenia .
Obšírne vysvetlenie:
Juditine tvrdenie číslo 1)
“ nie som za vystúpenie z EU lebo by to bolo drahé“
– toto tvrdenie spečaťuje jej spoluprácu so stranou SMER-SD , táto problematika je ďaleko obšírnejšia no EU nám už neprináša žiadne benefity totiž
– európska legislatíva ( občianske preukazy s odtlačkami , covid pasy, očkovanie pokusnými vakcínami, sankcie voči RF a na to nadväzujúce zdražovanie všetkého, keďže ceny sa odvíjajú od nákladov výrobcov a mnoho iného, ako aj vojenská podpora Ukrajine ktorá prebieha na európskej úrovni . To všetko je dôsledok vstupu do EÚ, kde ročne zaplatíme 1,2 mld Eur
Na Slovensku môžu prebiehať sobáše LGBTI, vdaka EÚ
– opäť vďaka európskej únii a ich sudu existuje legislatíva ktorá umožňuje tieto sobáše , konkrétne sa jednalo o Rusko kde európsky sud konštatoval, že neumožnenie sobášov LGBTI je zásahom do súkromia a práva na rodinný život, teda ak by sa takýto spor dostal zo Slovenska pred súdny dvor EÚ, môžete len háďat ako by to dopadlo .
Aktivisti ktorý sú závislí na politických stranách nehladia na potreby národa, ale na potreby politickej strany, obzvlášť si dajte pozor na ľudí, ktorÍ odmietajú pripustiť, že EÚ je škodlivá pre Slovensko.
2) „Ústavu môže vykladať jedine ústavný sud a nikto iný “
Ústavu môžu …..a aj vykladajú prvostupňové sudy nie je t nič nové ani výnimočné no možno pre Juditu neznáme že napríklad sudca Milan vykladal ústavu .a nie len on ale aj iný sudcovia .
k referendu .
referendová petícia mala povodne dve otázky jednu poslal prezidentka na ustavný súd… druhú nie a tu vidím problém.
totiž referendová otázka mala paragrafové znenie a k tejto formulácii referenda sa už v minulosti vyjadril ústavný sud .
V zmysle rozhodnutia II. ÚS 31/97 občania nemôžu referendom meniť ústavu priamo, ale
výsledok referenda je „príkaz“ pre parlament aby otázku podrobne upravil zákonom /
ústavným zákonom. Práve toto rozhodnutie USSR vylučuje aby referendová otázka
obsahovala konkrétne paragrafové znenie. Nie je dovolená ani príloha návrhu ústavného
zákona. Nemožno od každého účastníka referenda („priemerný občan“ – PL. ÚS 15/98)
očakávať odborné právnické uchopenie otázky, na ktorú odpoveď sa od neho očakáva. Otázka
má byť formulovaná všeobecne, jasne a zrozumiteľne pre adresáta referenda – teda
„obyčajného občana“ .
Toto rozhodnutie bolo čiastočne spresnené nálezom ústavného súdu č. PL. ÚS 24/2014 ktorý
ale nijak nerozporuje predchádzajúci výrok USSR o tom ako majú byť formulované otázky
referenda. Nálezom 24/2014 došlo k posunu v náhľade na výsledok referenda a spresnil
pôvodný nález 31/97 v tom zmysle, že referendom je možné meniť ústavu pokiaľ nedôjde
k zásadnému narušeniu materiálneho jadra ústavy.
V ostatnom náleze USSR č. PL. ÚS 7/2021 ústavný súd konštatuje, že výsledok referenda má
silu ústavného zákona ale nekonštatuje že referendová otázka má mať formu ústavného zákona
Teda podľa judikatúry ústavného súdu by bola druhá otázka zamietnutá a referendum by sa nekonalo , otázkou je prečo prezidentka ako vrahyňa referenda neposlala druhú otázku na podrobenie analýzy? odpoveďou môže byt to že si toto ponechala ako poistku v prípade platného referenda ktoré by bolo dôvodne napadnuteľné formou ústavnej sťažnosti na ústavnom sude ,
Túto otázku sa v relácii podarilo Judite položiť mailom , prostredníctvom môjho priateľa Tomáša , Judita skonštatovala že je v súlade s ústavou kde si opäť protirečí keďže pred malou chvíľou tvrdila že ústavu môže vykladať iba ústavný súd.
Referendum (ako prvok priamej demokracie) a parlament (ako prvok zastupiteľskej
demokracie) sú rovnocenné formy výkonu zákonodarnej moci. Systematickú rovnocennosť
oboch oddielov piatej hlavy ústavy už ústavný súd konštatoval v uznesení v konaní vedenom
pod sp. zn. II. ÚS 31/97, keď zdôraznil, že piata hlava ústavy sa člení na dva rovnocenné
oddiely ustanovujúce zákonodarnú moc v Slovenskej republike. Ústavou predpísané
podmienky, ktoré je nevyhnutné splniť na to, aby konkrétne referendum bolo možné vyhlásiť
a aby potom bolo aj platné a úspešné, sú prísne. Z toho vyplýva vysoký stupeň legitimity
výsledku platného referenda, ktorý potvrdzuje aj to že výsledok referenda môže národná rada
zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti a
referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho
vykonania.
V princípe teda obe formy prijímania právnych predpisov musia spĺňať rovnaké kritériá.
No Referendom vznikali dve odlišné kompetencie ktoré boli nerovnocenne postavené , Národnej rade vznikala kompetencia ktorej naplnenie stačilo uznesenie a 76 poslaneckých hlasov , čo je dosiahnuteľné bez problému naproti tomu občianska kompetencia bola nesplniteľná keďže občan by musel vyzbierať 350 000 podpisov Tu sa dostávame k problému demokracie keď priama demokracia ustupuje zastupiteľskej a umožňuje vzniku precedensu ktorý by stvoril nestabilitu a neistotu v ústavne garantovanou zákonodarnou mocou . Ústava predpokladá presne ohraničené obdobia a kompetencie ktoré sú predvídateľné , následok referenda mal byt podmienený aspoň ústavnou väčšinou poslanou nakoľko sa zasahuje do ústavného práva zvoliť si svojho zástupcu v národnej rade .
Jednoznačne som za sfunkčnenie referenda a odovzdanie moci do rúk občana , bez možností zasahov do právomoci občanou .
ustava SR Čl. 2
(1)
Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo PRIAMO.
Aj keď platne prijatý výsledok takého referenda má právne účinky a stáva sa súčasťou právneho
poriadku (prameňom práva), jeho vykonanie závisí od činnosti príslušných štátnych orgánov,
ktoré na to majú právomoc. Ústava v tomto ohľade obsahuje nedokonalé právne normy, pretože
výslovne neupravuje spôsob, akým by bolo možné dosiahnuť (vynútiť), aby príslušné štátne
orgány výsledok referenda uskutočnili. Na tomto mieste tiež ústavný súd potvrdzuje svoju
doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej poslanci národnej rady svoj mandát vykonávajú podľa
svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi; preto nie je možné prinútiť ich
realizovať výsledok referenda, hoci je aj pre nich právne záväzný. Zodpovednosť poslancov za
uskutočnenie výsledku takéhoto referenda v týchto prípadoch je tak voči občanom len politická.
Napriek tomu však možno hovoriť o právnej záväznosti referenda aj v týchto prípadoch, pretože
na výsledok referenda môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch prihliadnuť pri svojom
rozhodnutí ako na referenčnú normu
USSR teda naďalej priznáva poslancom právo nebyť viazaný príkazmi a teda aj výsledkom
referenda. Je to jedno zo základných práv poslanca – hlasovať slobodne.
ustava sr čl 73
odsek 2 Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
Spôsob ako túto situáciu ústavne konformne vyriešiť je veľmi jednoduchý. Nešlo by
o skrátenie konkrétneho volebného obdobia ale o príkaz na rozpustenie parlamentu. Takto
nejak to naznačil aj USSR v náleze č. 7/2021. V zmysle tohto nálezu skrátenie volebného
obdobia poslancov a rozpustenie parlementu nie je jedno a to isté i keď účinky sú rovnaké.
Napríklad vložením príslušného ustanovenia do Ústavy SR do kapitoly PREZIDENT
a zaviazať ho rozpustením parlamentu v stanovenom období , napr. do 90 dní od vyhlásenia
výsledkov platného referenda. Práve tak ako má prezident povinnosť rozpustiť parlament po
neúspešnom ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta. Prezident by tu nemal slobodnú vôľu
ale bol by viazaný výsledkom platného referenda a príslušným ustanovením v ústave.
Nesplnenie „príkazu“ by znamenalo úmyselné porušenie ústavy za ktoré je možné prezidenta
trestne stíhať.
V relácii radia Frontinus dňa 12.02.2023 pani Judita správne uviedla, že po neúspešnom
ľudovom hlasovaní sa automaticky rozpúšťa parlament a nasledujú predčasné voľby.
Vzhľadom na doterajšie skúsenosti (podporené výsledkami ostatného referenda) by bolo
vysoko pravdepodobné že prezident by odvolaný nebol a išli by sme k predčasným voľbám.
Tento postup uplatnený v čase pred vyše rokom by znamenal že dnes by sme už pol roka mali
nový parlament a novú vládu. Prečo sa opozícia neodhodlala k tomuto kroku, jasne a bez
rozporov s ústavou vedúcemu k voľbám si tiež môžeme len domyslieť. Možno pohľad na
preferencie niektorých opozičných strán vtedy a dnes objasní prečo…
Zároveň by som pani Juditu požiadal o zdôvodnenie na základe výkladu ústavy ústavným sudom ako sama tvrdí on jediný môže ústavu vyložiť, výroku že neodvolaním
prezidenta za „gumuje“ predchádzajúce volebné obdobie prezidenta a plynie jej nové ako
keby doterajšie neexistovalo, Čl. 106 ods.3 ústavy nič také nehovorí. Len to že neodvolaním
plynie nové volebné obdobie. Čl. 103 ods.2 hovorí, že tá istá osoba môže byť zvolená najviac
po dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Tu vidím rozpor, kedy je možné vysvetlenie tak
že keďže plynne nové volebné obdobie, považuje sa za 2x zvolenú. Ale tiež tak že nebola
vykonaná voľba občanmi a po skončení tohto volebného obdobia je možné ju zvoliť ešte 2x.
Judikatúra ústavného súdu k tomu neexistuje. Preto sú akékoľvek špekulácie ohľadne gumovania obdobia iba právny názor jednotlivca a nemala by na ten verejnosť pozerať ako na jednoznačný výklad ústavy ,pokiaľ sa teda máme držať vysloveného názoru pani Judity tak ani ona by nemala vykladať ústavu SR pokiaľ sa nemôže oprieť o judikatúru ústavného súdu
