POTENCIÁLNE RIZIKÁ OPAKOVANÝCH DÁVOK VAKCÍN

Autor: Michal Piják

Tento krátky prehľad venuje hlavnú pozornosť výskytu nežiaducich účinkov po očkovaní u osôb, ktoré prekonali a ktoré neprekonali COVID-19.

V úvode považujem za potrebné pripomenúť, že moje námietky, poukazujúce na nezmyselnosť očkovania proti novému koronavírusu, ktoré zastávam od samého začiatku pandémie som nezmenil a preto a priori považujem všetky debaty obhajujúce toto očkovanie za jalové.

Žiaľ, naši covidový pseudoexperti ignorujú aj výsledky štúdií v renomovaných časopisoch, ktoré prešli tvrdou cenzúrou tzv. overovateľov faktov (fact checkers). Viď. napr. vyjadrenia tohto suveréna: https://www.noviny.sk/koronavirus/658998-infektolog-sabaka-pacientov-ktori-by-boli-zaockovani-tromi-davkami-defacto-nemame-ani-hospitalizovanych

Keďže rastúci počet odborných publikácií v poslednej dobe prináša jasné dôkazy o vyššom výskyte nežiaducich účinkov pri očkovaní jedincov, ktorí sa zotavili z COVID-19, považujem za potrebné na tieto veci upozorňovať, aj keď by som sa radšej venoval iným veciam. Je smutné, že naše antivakcerské celebrity, oslavované alternatívnymi médiami, na tieto veci neupozorňujú a namiesto toho šíria hoaxy a neoverené informácie, ktoré nahrávajú na smeč koronafašistom.

Otázka bezpečnosti predstavuje základný prvok pri podávaní akéhokoľvek lieku. V prípade vakcín proti COVID-19 bolo zdokumentované, že môžu existovať určité rozdiely v pomere rizika a prínosu pri očkovaní jedincov, ktorí predtým neboli infikovaní COVID-19, alebo tých, ktorí už boli infikovaní.

Odborná literatúra z minulosti jasne zdôrazňovala, že niektoré antigény, ako napríklad antigén ovčích kiahní, majú schopnosť vytvárať prostredníctvom rôznych mechanizmov (napr. skrížená reaktivita, indukcia autoprotilátok, samoindukované tkanivové lézie v dôsledku aktivácie interferónu gama) navodenie stavu autoimunity, kvôli ich schopnosti prezentovať antigén a nadmerne stimulovať bunky, ako sú hostiteľské T CD4+ a/alebo CD8+ bunky, čím ohrozujú integritu imunitného systému.

Vakcíny COVID-19, ktoré sa v súčasnosti používajú, vyžadujú 2 dávky na dosiahnutie optimálnej ochrany. V súčasnosti neexistuje jednoznačné stanovisko, či osoby, ktoré boli vystavené SARS-CoV-2, by mali byť očkované alebo či by mali dostať 1 alebo 2 dávky vakcíny.

Práca Leviho a spol. preukázala, že jedna dávka vakcíny postačuje u symptomatických jedincov vystavených SARS-CoV-2 na dosiahnutie vysokého titra protilátok, na základe čoho konštatovali, že nie je potrebná druhá dávka.

Alternatívne by očkovanie uzdravených jedincov mohlo spôsobiť tvorbu protilátok s nízkou afinitou, čo by viedlo k takzvanému fenoménu ADE – Antibody-Dependent Enhancement – fenomén, predovšetkým pri opätovnom vystavení SARS-CoV-2. V skutočnosti bola hlásená súvislosť medzi klinicky významnejšími príznakmi po prvej dávke vakcíny u jedincov, ktorí boli predtým vystavení infekcii SARS-CoV-2.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8369424/

V iných dobre vykonaných štúdiách sa ukázalo, že očkovanie proti COVID u pacientov s predchádzajúcou infekciou môže zhoršiť systémovú odpoveď na vakcínu. Celkovo uvedení autori zdokumentovali, ako očkovaní jedinci s už existujúcou imunitou odvodenou z predchádzajúcej infekcie COVID-19 mali vyššiu frekvenciu a závažnosť systémových reakcií ako jedinci bez imunity voči infekcii COVID-19.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8008743/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8164507/

Krammer a kol. špecificky preukázali, že titre protilátok u očkovaných jedincov s už existujúcou imunitou boli 10 až 45-krát vyššie ako u očkovaných osôb bez už existujúcej imunity v rovnakých časových bodoch, po prvej dávke vakcíny (napr. 25-krát vyššie v 13. až 16. dni); podobne zistili, že titer protilátok prevyšoval medián titrov protilátok nameraný u účastníkov bez predchádzajúcej imunity po druhej dávke vakcíny o faktor viac ako 6. po druhej dávke vakcíny sa nepozorovalo žiadne zvýšenie titrov u tých, ktorí prežili COVID-19, ktorí dostali druhú dávku vakcíny.

Tá istá štúdia ukázala, že lokálne vedľajšie účinky sa vyskytli s podobnou frekvenciou u účastníkov s už existujúcou imunitou a bez nej, zatiaľ čo systémové príznaky boli častejšie u účastníkov s už existujúcou imunitou. Inými slovami, štúdia zistila, že jedna dávka mRNA vakcíny vyvolala rýchle imunitné reakcie u séropozitívnych účastníkov, pričom titre protilátok po očkovaní boli podobné alebo vyššie ako titre zistené u séronegatívnych účastníkov, ktorí dostali dve očkovania. Autori konštatovali, že to, či jedna dávka mRNA vakcíny poskytuje účinnú ochranu u séropozitívnych osôb, si vyžaduje ďalšie štúdie.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8008743

Iní autori preukázali približne 50 % zvýšenie rizika vzniku systémových reakcií u uzdravených a následne očkovaných jedincov v porovnaní s jedincami očkovanými proti COVID-19. Riziko lokálnych nežiaducich udalostí bolo tiež vyššie (o 20 až 40 %) u uzdravených očkovaných jedincov v porovnaní s tými, ktorí ešte neprekonali COVID19.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8078878/

V experimentálnej štúdii, ktorá sa zamerala na možné krvné variácie súvisiace s očkovaním, sa prostredníctvom matematického modelu zistilo, že subjekty so symptomatickým COVID-19 po očkovaní majú vyššiu očakávanú viskozitu krvi ako osoby, ktoré mali asymptomatický COVID-19. Hyperviskozita sa pravdepodobne vyskytne u každého príjemcu, ktorý mal v minulosti COVID-19. Na základe tejto predbežnej štúdie sa navrhuje, že skríning možného predchádzajúceho COVID-19 pred očkovaním proti COVID-19 môže byť potrebný na prevenciu nežiaduceho účinku krvnej trombózy.

Rastúci počet publikácií v poslednej dobe prináša jasné dôkazy o vyššom výskyte nežiaducich účinkov pri očkovaní jedincov, ktorí sa zotavili z COVID-19. Napríklad niekoľko autorov zdokumentovalo vyššiu frekvenciu systémových reakcií na vakcínu u subjektov predtým infikovaných COVID-19 ako u subjektov bez zdokumentovanej anamnézy infekcie; na druhej strane sa zistilo aj zvýšenie krvného tlaku v porovnaní s osobami bez predchádzajúcej expozície SARS-CoV-2. Tento hypertenzný stav sa vyskytoval u jedincov s už zjavnou hypertenziou, ako aj u jedincov, ktorí nikdy neuviedli arteriálnu hypertenziu

Incidencia lokálnych a systémových nežiaducich účinkov po očkovaní v závislosti od dávky bola zaznamenaná v inej štúdii, ktorá stratifikovala výsledky podľa veku populácie. Konkrétnejšie, incidencia bola vyššia u účastníkov mladších ako 55 rokov a toto zistenie sa pripisovalo väčšej reaktogenite, ktorá sa vyskytuje u mladších ľudí

Okrem toho k ďalším publikovaným údajom týkajúcim sa vyššieho výskytu vedľajších účinkov vyvolaných očkovaním u pacientov, ktorí prekonali COVID-19.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8002738

Niekoľko autorov zdôraznilo, že títo pacienti predtým postihnutí COVID-19 a potom očkovaní mali zvýšený výskyt nežiaducich účinkov už od podania prvej dávky vakcíny, ako aj väčšiu závažnosť týchto nežiaducich účinkov v porovnaní s COVID -19-naivných pacientov. Okrem toho, aj po druhej dávke vakcíny bol zdokumentovaný nárast vedľajších účinkov a závažnosti.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8250392/

V súlade s predchádzajúcimi získanými údajmi Tré-Hardy et al. zdokumentovali, že nežiaduce udalosti korelujúce s prvou dávkou mRNA vakcín sú závažnejšie u jedincov predtým postihnutých COVID-19 ako u séronegatívnych.

Nakoniec sa zistilo, že pacienti predtým infikovaní COVID-19 a po očkovaní mali slabú imunitnú odpoveď na druhú dávku vakcíny.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8008743/

zdroj: https://www.facebook.com/MichalPijakMDPersonalizedPaleoNutrition/posts/pfbid034CxYs1nfd6NeBEuZtiyUoLW18NBF7JgzBpsaLWr33N7H6MbWv9UHNL621MFvETFAl