Sľub členov vlády znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“.
PVV by mala byť zo strany médií venovaná veľká pozornosť pri jeho prijímaní, ale aj neskôr, pretože sa v ňom nachádzajú záväzky strán a vlády voči občanom na aktuálne obdobie vládnutia. Väčšina mainstreamových médií sa tým však nezaoberá. Ak sa úlohy z PVV neplnia, je to dôvod na odstúpenie člena vlády alebo celej vlády. PVV je spracované na základe programov strán a voličských sľubov občanom a ak sa dané úlohy neplnia ide o podvod voči občanom s cieľom uchopenia moci. Ak by sa mali ministri odvolávať aj za neplnenie úloh, polovica by už mala byť preč.
Oslovil som jednotlivé rezorty po polčase ich vládnutia a požiadal ich o priebežné vyhodnotenie úloh v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Moja žiadosť obsahovala nasledovné požiadavky plnenia PVV:
1/ Aké úlohy boli prijaté, ako sú plnené (splnené, nesplnené – dôvod nesplnenia, priebežne plnené s termínmi splnenia).
2/ Efektivita plnenia úloh – prínos pre Slovenskú republiku
3/ Aké opatrenia a úlohy boli prijaté vo Vašom rezorte do konca volebného obdobia vyplývajúce z rokovaní vlády a odôvodnenie ich potreby.
obr.DennikN
Niektoré rezorty som asi prekvapil so svojou požiadavkou, pretože z nasledujúcich odpovedí je zrejmé, že netušia o čo ich žiadam. Pritom si myslím, že moja formulácia nebola nijako náročná pre porozumenie žiadosti.
Musím na začiatok uviesť, že sa mi páčila odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré mi poslalo odpoveď v tabuľkovej prehľadnej forme, v ktorej uvádza konkrétne záväzky plnenia úloh vyplývajúce z PVV, ich priebežné plnenie aj s vyhodnotením plnenia a aká pridaná hodnota z plnenia úloh pre občana vyplýva.
Bolo tam niekoľko nevyhodnotených bielych miest, väčšina úloh bola vyhodnotená ako priebežne plnená (obávam sa, či ich stihnú načas poplniť), niektoré časti v pridanej hodnote pre občana sú diskutabilné, ale celkovo som bol s materiálom spokojný. Vzhľadom k tomu, že ide o jeden z najväčších rezortov, s rozmanitými úlohami si pracovníci zatiaľ počínajú celkom dobre. Viac by sa však žiadala spolupráca so ZMOSOM (Združenie miest a obcí Slovenska) a inými nižšími úrovňami riadenia štátnej správy. Spoločnosť nemôže napríklad akceptovať dlhodobo poškodené alebo havarijné stavy infraštruktúry pri opravách mostov. Mosty sú vážny problém Slovenska. A sú ich stovky. Slovenské riešenie je, že miesto opravy na problémové miesto infraštruktúry dajú dopravnú značku a tá tam vydrží aj zopár rokov. Intenzívnejšia spolupráca by sa zišla aj pri budovaní cyklotrás.
Odpoveď Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ma celkom šokovala: Citujem:
„V súvislosti s Vašou žiadosťou zo dňa 01.04.2022 si Vás dovoľujeme informovať, že ministerstvo školstva nemá k dispozícii predmetné informácie spracované vo Vami požadovanej štruktúre, v prílohe Vám však zasielame nový informačný materiál, ktorý obsahuje aj odpovede na Vaše otázky“.
Uvedený populistický informačný materiál, žiaľ neobsahoval odpovede na moje otázky. Je viac ako zjavné, že uvedené ministerstvo nemá tušenia o čo som ich žiadal. Horšie však je, že ich práca nie je systematická a na konci volebného obdobia bude ich činnosť pravdepodobne nevyhodnotiteľná pre chaotický prístup k práci a ignoranstvo PVV. Ak by som mal známkovať, dávam veľkú päťku…
Ministerstvo spravodlivosti SR má 19 úloh týkajúcich sa obnovy dôvery v právny štát a zabezpečenie toho, aby zákon a spravodlivosti platili pre každého. Jediná úloha je boj proti korupcii, aby Slovensko bolo férová a transparentná krajina. Táto úloha sa má naplniť prijatím funkčného a efektívneho infozákona, ktorý sa má uviesť do praxe v druhom štvrťroku 2022. Má sa zabezpečiť lepší prístup k informáciám a lepšia verejná kontrola nakladania s verejnými financiami.
Obávam sa, že tu sa riadiaci pracovníci poriadne sekli, pretože do skončenia termínu ostáva málo času vzhľadom k tomu, že bolo vznesených 373 pripomienok a z toho 177 zásadných. Svedčí to o nedostatočnej príprave materiálu zodpovednými pracovníkmi ministerstva, ale aj o osobnej zodpovednosti ministerky Kolíkovej, ktorá „pustila“ nepripravený materiál do procesu medzirezortného pripomienkového konania. Po zbabranom „pôrode“ s reformou súdnej mapy sa tak pravdepodobne môžeme dočkať ďalšieho chaotického divadla z dielne ministerky Kolíkovej. Obávam sa, že boj proti korupcii, ani lepšiu verejnú kontrolu nakladania s verejnými financiami nový infozákon nezabezpečí. Viac na:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/727
Z celkovo 20-tich úloh má rezort vyhodnotených ako splnených 16 úloh a 4 sú vedené ako rozpracované.
Ako pridaná hodnota pre občana sú napr. uvádzané:
Posilnenie dôvery v súdnictvo a tak aj v právny štát s cieľom očisty justície, špecializácia súdov a sudcov, a tým efektívnejšie fungujúce súdy, prísnejší trestný postih korupčného správania a zavedenie postihu za svojvoľné rozhodovanie súdov, posilnenie ochrany ľudských práv, efektívnejšie trestné konanie a odhaľovanie trestných činov, transparentnejšia prokuratúra…Dátum účinnosti právnej normy je väčšinou 1.1.2021 u splnených úloh.
Všetky tieto pridané hodnoty sú chvályhodné. Splnených bolo 16 úloh. Zásadná otázka je, prečo v praxi veľmi nevidno patričný efekt splnenia úloh. Na ministerstve by si mali zvlášť uvedomiť, že ak sa tento efekt nepremietne do praxe, snaženie pracovníkov rezortu bolo zbytočné. Vážnym varovaním pre demokraciu je, že v tomto rezorte sa uplatňuje dvojitý princíp uplatňovania spravodlivosti. Inak by sa nemohlo stať, že sa Lipšic stane špeciálnym prokurátorom, že sa zneužíva štatút kajúcnika, na čo poukázala aj tajná správa SIS na rokovaní „skupinky“ v mediálne známej pivnici SIS, že doteraz nie je záujem vyšetriť objektívne vraždu generála Milana Lučanského, že dodnes sa naťahuje kauza podvodov Kisku, že dodnes nie je vyriešená vražda a pozadie J. Kuciaka a M. Kušnírovej atď. To sú také vážne signály, ktoré svedčia o tom, že Kolíková mala svoj teplý post ministerky dávno opustiť.
Ministerstvo zdravotníctva je žiaľ ďalším rezortom, ktorého riadiaci pracovníci nepochopili čo majú robiť s PVV. Materiál, ktorý mi rezort poslal neobsahuje požadované informácie, ale skôr také menšie Programové vyhlásenie rezortu zdravotníctva na základe oficiálneho PVV.
Napr. v decembri 2021 bol NR SR schválený zákon 540/2021 o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa stanovujú podmienky pre novú sieť nemocníc. Časová verzia predpisu je účinná od 1.1. 2024, teda tesne pred voľbami. Že sme premrhali 4 roky? No a čo? Okrem toho sa obávam, že kategorizácia nemocníc je odtrhnutá od praxe. Nech vysvetlí minister Lengvarský babke napr. z Telgártu, aby kvôli svojim vážnym zdravotným problémom cestovala 90 km do B. Bystrice na odborné vyšetrenie a potom 90 km späť. O chaose v zdravotníctve svedčí napr. aj vzájomné obviňovanie sa v OĽANO z hrozby straty jednej miliardy eur z EÚ určenej na výstavby a rekonštrukcie nemocníc. Deadline čerpania je koniec roka 2026, čo je šibeničný termín z pohľadu nárokov prác.
To, čo dnes chýba, je garancia pacientovi, že dostane kvalitnú odbornú pomoc pri riešení jeho zdravotných problémov. Nedostatok ambulantných lekárov, obvodných lekárov, naháňanie výkonov lekárov kvôli prefinancovaniu poisťovňami a z toho vyplývajúce stresy lekárov počas operácií, neskoré objednávanie na odborné výkony napr. 3 mesiace a viac určite neprispejú ku zvýšeniu zdravia populácie, ale skôr k zvýšeniu mortality obyvateľstva. Samostatnou kapitolou je financovanie zdravotníctva, ktoré je dlhodobo poddimenzované. Čo sa týka liekov, politika štátu je neúnosná. Vyháňa peniaze ľudom z vrecka, zvlášť chudobným a dôchodcom. Nikto si tiež nevšíma neskutočné obohacovanie sa stomatológov na úkor pacientov.
Chaos v zdravotníctve sa naplno preukázal pri tzv. pandémii Covid 19. Lengvarský budil dojem štatistu, ktorý sa z diaľky pozerá na veci ako okolo neho plynú. Jeho tzv. odborná pandemická komisia zlyhala na celej čiare. Výsledok viac ako 20 000 obetí. Čína má o 5 000 menej úmrtí ako Slovensko. Pri tomto ministerstve treba zvlášť pripomenúť, že prijatím zákona sa práca nekončí. Iba začína!!!
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI)
S obsahom materiálu vyjadrujem spokojnosť. Svoje úlohy majú trochu rozkúskované do 60 strán. Viacerú otázky sú len technického charakteru a nemali by byť zaradené v úlohách. Ale spracovanie je prehľadné. Takisto ako aj vyhodnotenie úloh. Čo sa týka vyhodnotenia ako prínosu pre občanov, tam je viacero hodnotení nesprávnych pretože napríklad čerpaním prostriedkov sa ešte tento prínos nezabezpečí. Iba ich cieleným použitím do oblasti, ktorá je potrebná sanovať. Bude určite zaujímavé čítať vyhodnotenie plnenia úloh tohto ministerstva v závere volebného obdobia. Ministerka Remišová má šťastie na výkonných odborných pracovníkov ministerstva, ktorí majú na starosti plnenie PVV. Nie som si istý, či ona sama problematike rozumie lebo stačí, keď ju vidíte vystupovať v TV. Pre diváka sú jej vyjadrenia skôr politickým humorom.
V rezorte MIRRI sa točia veľké peniaze. Uvítal by som, keby medzi úlohami bola taká úloha, ktorá zabezpečí efektívne vynaloženie finančných prostriedkov na potrebný účel a zároveň zabezpečí ich transparentnosť využitia bez podozrenia z korupcie, rodinkárstva, „spriatelených“ firiem a pod. Okrem toho by bolo vhodné preveriť finančné zdroje, príjmy pani ministerky Remišovej, známej ako zberateľky nehnuteľností. A tiež okolo ktorých firiem sa točia veľké peniaze a kde nakoniec pristanú. Lebo neverím, že to je v košiari Remišovej a jej príbuzných. Nevadí mi ani prehadzovanie peňazí v desiatkach miliónov eur na 100% akciovku štátu Slovak investment holding, pokiaľ je to všetko čisté. Ale preveril by som to…
Viac na: https://blog.postoj.sk/92039/pani-remisova-zberatelka-nehnutelnosti
https://www.crz.gov.sk/data/att/3810315_dokument1.pdf
Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) je ďalším čiernym koňom prístupu k verejným informáciám plnenia PVV. Odpovedali mi, že v bodoch 1.a 2 mi nevyhovejú lebo citujem:
„Požadované informácie v bodoch 1. a 2. sa nesprístupňujú podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, v tejto časti Vám bude doručené Rozhodnutie č. 19 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu do Vašej elektronickej schránky“.
Paragraf 3 ods.1 hovorí: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii“.
Rozumiete tejto schizofrénii? Lebo ja nie…Je pravdepodobné, že ich rezort nemá k dispozícii? Predtým sa PVV na MH SR rozpracovávalo. Žeby to Sulík zatrhol? Moju požiadavku v bode 3 mi akože sprístupňujú. Odkázali ma na stránku vlády. Informácie na stránkach vlády nie sú v zmysle mojej požiadavky.
Je mi ľúto, ale udeľujem ďalšiu veľkú päťku…
Ministerstvo financií SR (MF SR) má prehľadne spracované svoje úlohy. Zo 47 úloh má splnených 28 úloh, ostatné sú rozpracované.
Úloha č. 23 „Stabilizácia verejných financií zasiahnutých prebiehajúcou krízou a zvýšenie efektivity vynakladania verejných prostriedkov“ je vyhodnotená ako splnená. Má sa ňou zabezpečiť odolnosť domácností a bánk v krízových časoch. Túto úlohu ako občan považujem za nesplnenú.
Napríklad v praxi existuje bezprecedentné chaotické nekontrolované dvíhanie cien, možno najhoršie za posledných 20 rokov. Príčiny sú lebo Covid, potom lebo vojna na Ukrajine a na jeseň to bude kombinácia oboch. Hlavná príčina je však „nekontrolovaná nenažratosť podnikateľských, hlavne obchodných subjektov s vysokými maržami, kartelizácia firiem a bezradnosť MF SR pri ich kontrole . Všetka pertraktovaná podpora ministerstva práce napr. dôchodcom alebo kriticky ohrozeným skupinám je len tliachanie. Trochu poriadku by do celkovej finančnej situácie malo vniesť zavedenie limitov verejných výdavkov v rámci novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zdá sa, že MF SR by sa zišla intenzívnejšia spolupráca s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Sú to praktici, ktorí berú do úvahy aj možné riziká, odhady do budúceho vývoja, konsolidované riziká financií a pod.
Implementácia prijatých právnych noriem by mala dať odpoveď na otázku do akej miery sa podarí konsolidovať verejné financie. Alebo nepodarí.
Nepríjemným zistením je, že dlh verejnej správy v roku 2021 dosiahol takmer 61,3 miliardy eur, čo predstavovalo 63,1 % z hodnoty HDP. V roku 2020 dosahovala jeho hodnota 59,7 % z ročného HDP. Počas roka 2021 dlh vzrástol o 6,2 miliardy eur. Ide o zjavné mrhanie finančných prostriedkov a plytvanie verejných zdrojov. Ale kde tie peniaze končia?
Celkovo hodnotím materiál ako priemerný.
Viac na:
https://www.nbs.sk/_img/documents/publik/2021_8_ako_analyticky_hodnotit_verejne_financie_jtoth.pdf
https://www.teraz.sk/ekonomika/deficit-verejnych-financii-v-roku-2021/627885-clanok.html
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ)
Spracovanie materiálu hodnotím na zodpovedajúcej úrovni vzhľadom k mojim požiadavkám. Nemôžem však vyjadriť spokojnosť s plnením termínov úloh. Niektoré úlohy sa mi zdajú dosť schizofrenické. Napríklad:
Prvá úloha bola vypracovanie Návrhu bezpečnostnej stratégie SR. Nie je mi celkom jasné prečo tento materiál spracovalo MZVaEZ, keď na svojej stránke ho má uvedené Ministerstvo obrany SR (MO SR). Žeby boli na MZVaEZ väčší odborníci na bezpečnosť ako na MO?
Druhou úlohou , ktorá patrí do portfólia MO SR, ale figuruje medzi úlohami MZVaEZ je „Posilnenie kapacity voči hybridným ohrozeniam“ a v jej rámci „Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024“. Momentálne prebieha vyhodnocovanie okolo 150 pripomienok, z ktorých je mnoho zásadných. Svedčí to o nepripravenosti gestora MO SR komunikovať obsah s rezortmi a inými inštitúciami pred jeho vypustením na „svetlo božie“. Dúfam len, že tento materiál bude skôr schválený ako uplynie jeho potreba v roku 2024. Inak sa celý proces môže začať odznovu. Minister Naď má zrejme väčší záujem plniť úlohy USA vo vzťahu k Ukrajine ako svoje domáce úlohy. Pôvodný termín plnenia úlohy koniec roka 2020 nebol splnený. S plnením viacerých úloh MZVaEZ mešká…Viaceré úlohy MZVaEZ sú nadbytočné, bez príslušného prínosu pre Slovensko.
Je zjavné, že vedenie rezortu nerozumie obchodnej diplomacii pretože žiadne zmysluplné úlohy v tejto oblasti neboli prijaté. Majú spoločnú úlohu s MH SR vypracovať „Koncepciu vonkajších ekonomických vzťahov a ekonomickej diplomacie na obdobie 2022-2030. Po viacerých peripetiách bol materiál schválený 23.3. 2022. Obchodná diplomacia má pre SR veľký význam pretože tam sa pripravujú konkrétne obchodné exportno-importné aktivity, ktoré majú dopad na hospodárstvo SR. Materiál je popisný, konštatačný a nič konkrétneho nového neponúka. Táto oblasť bola zbytočne z MH SR presunutá na MZVaEZ. Ukazuje sa, že to bol omyl a mala by byť vrátená späť na MH SR.
K bodu č. 2/ Efektivita plnenia úloh – prínos pre Slovenskú republiku, mojej požiadavky som odpoveď nedostal. MZVaEZ sa odvolalo na to, že citujem:
„Vo vzťahu k bodu č. 2 Vašej žiadosti uvádzame, že Vami požadované informácie v tomto bode nemajú charakter informácií sprístupňovaných podľa ustanovení zákona o slobode informácií, a to s poukázaním na ich obsah a charakter… Detailnejšie ciele a záujmy slovenskej zahraničnej a európskej politiky a ich prínosy sú rozpracované v dokumente Zahraničná a
európska politika Slovenskej republiky v roku 2021 prerokovaného vládou Slovenskej republiky dňa 24.2.2021.
Môžem konštatovať, že pravdepodobne sa MZVaEZ nezaoberá efektivitou a prínosmi vo svojich úlohách, keďže takýto materiál spracovaný nemajú. Dokument uvádzaný vyššie je konštatačný s nízkou výpovednou hodnotou pre Slovensko. Celkové hodnotenie z pohľadu záujmov Slovenska je na nízkej úrovni.
Ministerstvo životného prostredia SR(MŽP) prijalo na základe PVV 164 úloh, z toho má 71 splnených, 38 čiastočne splnených a 55 sa priebežne plní, (skôr by som uvádzal, že sa priebežne plní 93, keďže neuvádzajú zatiaľ ani jednu nesplnenú úlohu). Nemôžem vyjadriť spokojnosť s tým, že MŽP pri úlohách neuvádza termíny plnenia, čo zvádza k pasivite a k odkladaniu plnenia úloh na záver volebného obdobia alebo ako záťaž úloh pre ďalšiu vládu.
Z uvedeného kvanta úloh by bolo potrebné stanoviť priority, pretože čo sa týka životného prostredia je množstvo environmentálnych záťaží, ktoré treba urgentne riešiť. Zatiaľ táto oblasť stagnuje. Napríklad problematika tzv. gudrónov, zvlášť pri obci Predajná, okres Brezno. O tomto probléme sa dlhodobo diskutuje, ale nič efektívneho nerobí. Pritom je to tikajúca časovaná bomba.
Ďalším problémom je neidentifikovateľné množstvo čiernych skládok veľkého i malého rozsahu, z čoho stovky pripadajú na konto našich rómskych nepoučiteľných spoluobčanov. Riešenie je pritom jednoduché a nenáročné. Stačí monitorovať okolie osád a v prípade zistenia znečisťovania zabezpečiť vyčistenie okolia Rómami. Diskusia o tom, či to urobil alebo neurobil Róm je bezpredmetná, pretože na mieste činu je množstvo dôkazov o vinníkoch. Existujú aj sankčné opatrenia napr. vo forme aktivačných prác. Viaceré úlohy sú zbytočné, bez potrebnej pridanej hodnoty pre občana.
V materiáli mi chýba napríklad zákon, ktorý definitívne zakáže ťažbu zlata kyanidovou metódou a poškodzovanie životného prostredia akoukoľvek ťažbou. Prínos pre Slovensko by bol omnoho efektívnejší, keby sa prírodné bohatstvo Slovenska nepoškodzovalo, ale využívalo v prospech cestovného ruchu. Detvanci s týmto problémom už bojujú najmenej 10 rokov a žiadna vláda ich doteraz nevypočula.
Celkovo materiál hodnotím ako priemerný. Množstvo úloh ešte neznamená, že bude venovaná pozornosť pálčivým problémom a ich riešeniu.
Viac na:
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) má prijatých 74 úloh, ktorých plnenie je rôznorodé. Niektoré úlohy neobsahujú tzv. pridanú hodnotu pre občana resp. prínos. Zásadným nedostatkom je, že MPSVaR neiniciovalo návrh novej Národnej stratégie zamestnanosti. Posledný platný materiál je do roku 2020. Niektoré úlohy sú propagačné a nevyhodnotiteľné pre prínos občanov. To čo mi vadí je, že tento rezort zvýhodňuje Rómov tým, že ich nemotivuje k práci, ale k životu na základe sociálnych a iných prídavkov, robeniu detí s cieľom finančného zisku a iných výhod. Umožňuje im bezprácny pohodlný život. Bolo by zaujímavé porovnať štatistiku takýchto finančných čerpaní u Rómov s inými etnikami. Rozdiely by boli priepastné.
Celkovo hodnotím materiál ako priemerný, niektoré pozitívne alebo negatívne dopady sa ukážu po príslušných zmenách v praxi.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPaRV) si zaslúži pochvalu za profesionálny prístup a prehľad k plneniu úloh. Mám len jednu pripomienku. Viem si predstaviť užšiu spoluprácu s rezortom ministerstva dopravy, ktoré má v gescii cestovný ruch a s ktorým by malo prijať spoločné úlohy na rozvoj cestovného ruchu. Celkovo materiál hodnotím pozitívne.
Ministerstvo kultúry má postavený ambiciózny plán plnenia PVV na viac ako 40 stranách. Ich rozpracované úlohy budia dojem čisto úradníckeho prístupu bez vyhodnotenia prínosu pre občanov. Tiež by sa žiadalo uviesť ako chcú dané úlohy poplniť. Bude zaujímavé sledovať ako si s plnením poradia po skončení volebného obdobia. Ale šancu im treba dať. Viac na: https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Rozpracovanie_PVV_CB.pdf
Ministerstvo vnútra SR udáva viac ako 100 úloh. V prípade tohto rezortu platí, že množstvo ešte neznamená kvalitu a môže odvádzať pozornosť od vitálnych problémov patriacich do gescie rezortu MV. Napríklad v úlohách sa objavila vzletná veta I. Matoviča zo začiatku prevzatia moci o nulovej tolerancii ku korupčnému správaniu. Úloha je vyhodnotená ako splnená a pridanou hodnotou má pre občana byť zvýšenie povedomia občanov o korupcii. Forma splnenia je odborný seminár. Dovolím si tvrdiť, že táto úloha je zmätočná a nesplnená.
Navyše nerieši korupčné správanie. Podľa nového rebríčka Global Corruption Index z novembra minulého roku si Slovensko pohoršilo v oblasti korupcie, lepšie je na tom aj Gruzínsko. Z krajín EÚ sú na tom horšie len Chorvátsko, Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko. Za rok 2021 sme sa umiestnili o dve priečky horšie ako v roku 2020. Na 42 mieste. Viacero úloh je literálnych, zbytočných a duplicitných. V materiáli sa majú objaviť hlavné a zásadné úlohy. Materiál hodnotím ako slabý.
Ministerstvo obrany SR (MO SR) je samostatnou negatívnou perličkou na záver. Pracovníci poverení spracovaním odpovede buď nepochopili, o čo ich žiadam alebo jednoducho nemajú rozpracované PVV do konkrétnych úloh. Nedali si námahu o systematické rozpracovanie úloh z PVV a tým ani tieto úlohy nie sú kontrolovateľné. Prejavuje sa to aj v praxi na základe chaotického správania sa ministra Naďa. Viaceré ním prijímané rozhodnutia sú kontraproduktívne a ohrozením národnej bezpečnosti a obrany SR. Nepredložili žiadny materiál iba odvolávky na všeobecné materiály a preto rezort hodnotím negatívne. Potvrdilo sa že minister Naď je bezpečnostným rizikom pre Slovensko.
Pre všetky rezorty platí, že akokoľvek dobre mienené úmysly pri plnení úloh PVV sa môžu minúť účinkom a pozitívnym dopadom na kvalitu života spoločnosti ak sa nepremietnu do praxe…Viaceré ministerstvá by sa mali oživiť výmenou neschopných ministrov a vyšších riadiacich pracovníkov väčšinou politických nominantov a nie odborníkov.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
